Hovoríme o sexe

Ste pripravení? Dobre.

Ľudia hovoria o všeličom - o počasí ("Rýchlo musím vymyslieť menej trápnu otázku, ako: „Videla si ten rosný bod? Hrôza!“), o novom filme („Bol tak isto hlúpy ako ten predtým. Prečo ja na to stále chodím?“), o tom, kde se dá kúpiť výborná pizza a o celom rade ďalších vecí, ktoré nám vietor práve privanie. Ale keď má práve dôjsť na lámanie chleba a reč príde napríklad na tak horúcu tému, ako je sex, hovorí za nás skôr naše telo - červená tvár, spotené ruky... Ústa väčšinou mlčia.

Pritom jedna z najdôležitejších vecí v živote človeka je - naučiť sa rozprávať aj o veciach, ktoré nám nie sú veľmi príjemné. A takých je veľa! Ale prečo by napríklad sex mal byť niečo, o čom sa nehovorí? To je predsa hlúposť!

Väčšina problémov v živote pramení z nedorozumení. V prípade sexu to ale platí dvojnásobne. Nemusí to byť práve tým, že ten „na druhej strane drôtu" je natvrdlý, alebo neschopný. Je to jednoducho iba tým, že človek automaticky predpokladá, že to, čo sa deje v jeho hlave (srdci, či ešte niekde inde), ten druhý vie, pozná a vníma... Ale bohužiaľ, nie vždy je to tak.

Je preto veľmi dôležité občas "uviesť veci na pravú mieru". Nedá sa predpokladať, že ten druhý mi číta myšlienky a je mu všetko ihneď jasné. Je potrebné s ním rozprávať o všetkom.

Áno, to sa ľahko povie. Koniec koncov náš jazykový "software", ktorý nám umožňuje baviť sa o rosnom bode, filme v kine a pizze, nám situáciu práve neuľahčuje. Ak budeme chcieť pomenovať veci správnym menom (čo je vlastne začiatok toho, kedy se konečne začína hovoriť) a tou vecou môže byť práve mužský penis, sledujte, ako málo sa nám to bude dariť: Penis, to znie ako z nejakej anatomickej príručky, teda nedá sa použiť. Úd, to snáď nepovie ani Dobrovský. Potom je tu celá rada ďalších... ehm... slov, ktoré se ale používajú skôr ako nadávky, pričom by sme toho druhého mohli tiež uraziť. A potom ostávajú už len také- tie detské slovíčka, na ktoré radšej ani nepomyslíme a nepoužijeme ich ani omylom.

Ale i kvôli všetkému, že nám "hovorenie o sexe" hádže pod nohy jedno poleno za druhým, si myslíme, že stojí za to sa o taký rozhovor pokusiť. Je nesmierne dôležité povedať tomu druhému, čo a ako cítime, ale tiež to, čo je nám príjemné, ako by to mohlo byť príjemnejšie, alebo čo nám vadí. Veľakrát jedna veta môže vyriešiť problém, ktorý se nám zdal úplne neriešiteľný. A - to je na tom najlepšie - ten druhý to ocení.